Po prečítaní tohoto postu si pokojne môžete myslieť že by som mohla “Mangofique” premenovať na “Kefirfique”. Kefír bol láska na prvé ochutnanie a ručím za to, že na vás zapôsobí rovnako. Obľúbite si ho nie len preto, že starať sa o kultúru kefíru je mimoriadne jednoduché, ale aj pre jeho všestranné využitie v kuchyni.
Slovo “kefír” je odvodené z Tureckého “keyif“, ktoré by sa dalo voľne preložiť ako “cítiť sa dobre”. Toto pomenovanie si nápoj vyslúžil pravdepodobne preto, že ľudia, ktorí ho pravidelne pili mali pevné zdravie.
Mliečny kefír je fermentovaný mliečny nápoj, ktorý vzniká vďaka pôsobeniu dobrých baktérií a kvasníc po vložení kultúry kefíru do mlieka. Výber mlieka na prípravu kefíru je úplne vás. Môžete použiť akékoľvek živočíšne mlieko (kravské, ovčie, kozie..) rovnako ako aj vegánske mlieko (kokosové, mandľové, ryžové, sójové..). V prípade, že sa rozhodnete pre vegánsku alternatívu, nezabudnite z času na čas “dobiť” kefírovú kultúru v klasickom mlieku, aby prežila.
Konzistenčne je kefír niekde medzi mliekom a jogurtom. Jeho charakteristická kyslastá chuť je výraznejšia v závislosti od dĺžky času fermentácie. Čím dlhšie necháte mlieko kvasiť, tým viac vás kefír bude n”štekliť” na jazyku.
Mliečny kefír v sebe obsahuje množstvo výživných látok, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Z mnohých spomeniem vápnik (v jednej porcii (poháry) 20% z odporúčanej dennej dávky ), karotén, železo, horčík, proteíny, vitamíny (A,C,D,E,B2,B6, B12, K2), zinok a iné.
Proteíny v kefíry sú “predtrávené”, kedže boli čiastočne rozložené počas kvasného procesu a vďaka tomu sú ľahšie stráviteľné aj tie, ktoré za normálnych okolností môžu spôsobovať ťažkosti s trávením. Niektorí ľudia, ktorých organizmi majú ťažkosti s trávením kazeínu (proteín v mlieku) môžu vďaka predtráveniu proteínov kvasným procesom kefír bez problémov piť. Zaujímavosťou kefíru je aj fakt, že aj napriek tomu, že je nabitý probiotickými baktériami, má silné antibakteriálne vlastnosti.
Veľkosť kefírovej kultúry môže byť rôzna. Od malých zrniek ž po pár centimetrové “halušky” s nerovnomerným povrchom. Farbou aj tvarom kefírová kultúra pripomína drobný karfiól. Zrnká kefíru sa rozmnožujú veľmi rýchlo a už po týždni sa môže ich množstvo zdvojnásobiť. Vďaka tomu stačí ak si kutúru zaobstaráte raz. Potom si môžete zrnká nasušiť a odložiť na neskôr.
V prípade, že by ste sa chceli o mliečnom kefíre dozvedieť viac, odporúčam vám prečítať si knižku o mliečnom kefíre od Meghan Grande (Fermented Foods vol. 2: Milk Kefir) ktorá je druhou knižkou zo série The Food Preservation tejto autorky. Informácie, ktoré som použila v tomto príspevku sú z veľkej časti práve z tejto publikácie.
Ako si pripraviť mliečny kefír
Ingrediencie a potrebné náradie:
– kefírové zrniečka (začať môžete s čajovou lyžičkou kefírovej kultúry)
– čerstvé mlieko
– sklenená nádoba (ja používam 0,7 dcl)
– plastové alebo nerezové sitko
– drevená alebo plastová varecha
Postup:
1. Do sklenenej nádoby vložte zrniečka kefíru a zalejte mliekom.
2. Nádobu uzavrite a nechajte stáť 24 hodín (alebo viac). Čím dlhšie necháte mlieko fermentovať, tým výraznejšiu bude mať kefír chuť. Osobne mám radšej silnú kyslú chuť a preto nechávam kultúru pôsobiť aj 2-3 dni. To ako rýchlo proces kvasenia prebehne závisí aj od teploty v akej necháte fľašu s kefírom (čím vyššia teplota, tým rýchlejšie prebehne fermentácia). Izbová teplota je ideálna.
3. Po 24h (alebo po dlhšom čase) zlejte cez sitko obsah fľaše. Drevenou vareškou si pomôžte a miešajte tvarohovitú hmotu aby tekutá časť – kefír – pretiekol do misky. V cedidle vám ostanú kefírové zrnká ktoré vložte späť do sklenenej nádoby a opakujte krok 1. Sklenenú nádobu rovnako ako aj trnká kefíru môžete prepláchnuť zakaždým, ale stačí ak to urobíte raz za čas.
